Slovami pani riaditeľky:
Milé mladé dámy, milí mládenci, vážení rodičia, milí kolegovia a všetci vážení hostia.
Vítam Vás na pôde našej školy – na tomto slávnostnom zhromaždení a som rada, že svojou prítomnosťou umocníme slávnostnú atmosféru rozlúčky našich deviatakov. Koniec školského roka 2024/2025 zaklopal na dvere, čo predstavuje pre 36 žiakov ukončenie deviatich rokov štúdia na našej základnej škole.
Milí deviataci, keď ste narodili svojim rodičom, boli ste pre nich to najväčšie šťastie, ktoré ich postihlo. Stále si to pripomínajte, keby ste náhodou chceli neposlúchať. Starali sa o vás, a ako vám pribúdali roky, zaviedli vás do škôlky a potom do školy, tu k nám.
Doobedňajšiu starostlivosť prebrali vaše pani učiteľky, páni učitelia, pani vychovávateľky a všetci ostatní, ktorí tu boli pre vás. Prežívali ste tu minimálne polovicu času dňa, kedy ste zažívali množstvom rôznych situácií, množstvo krásnych, usmievavých, pekných chvíľ, ale aj takých, z ktorých ste nemali príjemné pocity.
To je úplne v poriadku, lebo každá prežívaná situácia má pre človeka význam. Dáva mu skúsenosť, ktorú v ďalšom živote môže využiť vo svoj prospech, ak sa na ňu vie pozrieť zo správneho uhla.
K snaženiu vašich rodičov vychovať z vás slušných, šikovných, múdrych ľudí sme sa pridali aj my pedagógovia. Podarilo sa nám to do takej miery, ako ste nám dovolili.
Možno sa tešíte, že vám už nebudeme hovoriť, čo môžete a čo nie, že vás už nebudeme nútiť sa učiť, písať domáce úlohy. Ale, nezazlievajte nám, že sme boli na vás prísni, že sme niekedy nedovolili, že sme stanovili hranice, ale vysvetľovali sme prečo. Ak teraz nie, tak časom určite pochopíte, že prísna otcovská ruka je rovnako potrebná ako jemné mamino pohladenie, že naše nastavené hranice vás chceli ochrániť. Verte, že jediným našim cieľom bolo, čo najlepšie vás pripraviť na život.
Ste už vo veku, kedy musíte brať vážne slovo ZODPOVEDNOSŤ. Doteraz ju cítili a niesli za vás predovšetkým vaši rodičia a učitelia. Odteraz ju budete oveľa viac cítiť vy sami, lebo čím viac slobody budete chcieť, tým viac zodpovednosti budete musieť zobrať na svoje plecia, lebo zodpovednosť je schopnosť niesť následky za svoje rozhodnutia, činy a správanie. My vám budeme veľmi držať palce, aby ste na novej etape života boli šťastní, úspešní, spokojní sami so sebou.
Dovoľte mi ponúknuť vám niekoľko rád, ktoré v sebe nesú predpoklady pre zmysluplný a zodpovedný život:
- vždy dôverujte sami sebe. Vaša intuícia je váš najlepší priateľ.
- majte úctu k svojim rodičom. Nemôžete ju chcieť od ostatných, ak ste sa ju nenaučili prejavovať vo vašej rodine.
- nevyvyšujte sa nad ostatnými. Má to za následok odpor, nedôveru, narušené vzťahy. Naopak, ak je človek pokorný, je to znak vnútornej sily a zrelosti, lebo pozná svoje nedokonalosti ale aj dary.
- zdravie je základ. Nedajte si ho ničiť ničím a nikým.
- vážte si svoj čas. Nedovoľte nikomu, aby vám ním plytval, ale hlavne to nedovoľte sebe samému.
- chyby sú v poriadku. Nesmú vás odradiť. Naučia vás veľmi veľa, častokrát sú neúspechy súčasťou cesty k úspechu.
- nikomu nič nasilu nedokazujte. Kto vo vás vidí dobro, potenciál, ten to ocení bez toho, aby ste si o to pýtali.
- ak sa vám bude zdať, že sa vám nedarí, že všetko je proti vám, že sa vám stavajú prekážky do cesty, ako by ste zistili svoje schopnosti, ako by ste spoznali svoju vlastnú silu, keby ste ich nemuseli prekonávať?
- buďte vďační. Každý deň má niečo, za čo môžete poďakovať. Byť vďačný znamená uvedomovať si a oceňovať to dobré, čo v živote máme, a to má silný vplyv na duševné aj fyzické zdravie, vďačnosť mení pohľad na svet.
Vážení rodičia,
deväť rokov sme spolupracovali, deväť rokov ste sa s nami stretávali na rodičovských schôdzkach, konzultáciách a pri mnohých akciách školy. My vám ďakujeme za tých deväť rokov. Všetko, čo sme spoločne prežili, to dobré aj to niekedy možno nepríjemné, mali sme na niektoré veci rôzne názory, všetko malo význam. Buďte pre svoje deti kotvou, keď budú potrebovať istotu, ale aj vetrom, keď sa budú chcieť učiť lietať.
Milí deviataci,
je tu 36 kníh, 36 odmien. Z toho vychádza, že pre každého. Vaše pani učiteľky nemohli vybrať len niektorých, to je ten prípad, že počúvali svoje srdce. Ich srdce im hovorilo, že každý jeden z vás bol dôležitým okom v reťazi, ktorú ste tvorili. Tá reťaz by nebola kompletná, keby chýbalo, čo i len jedno. Preto mi dovoľte vás oceniť touto knižnou odmenou.
(odovzdávanie kníh)
Medzi vami, milí deviataci, je aj jedna ôsmačka, ktorá opúšťa taktiež našu školu, lebo bude pokračovať v bilingválnom štúdium. Milá Zojka, všetky slová, rady, priania, ktoré som hovorila, patrili aj tebe. Bola si príkladom pre svojich spolužiakov. Zaslúžiš si od obrovskú pochvalu, ako si pristupovala k svojim povinnostiam, ako si rozvíjala svoju osobnosť.
Milí absolventi, možno teraz pri rozlúčke prežívate zvláštne emócie. Na jednej strane konečne, na druhej strane - to fakt už tu nebudem chodiť? Budeme dúfať, že na nás budete spomínať v dobrom, že nás prídete navštíviť. Radi vás uvidíme, zaspomíname a budeme sa tešiť z každého vášho úspechu.
Ukončím môj príhovor citátom od Alberta Einstenia:
„Život môžeme prirovnať jazde na bicykli. Ak chceme udržať rovnováhu, musíme ísť vpred.“
Choďte vpred so vztýčenou hlavou, verte si a hrajte vo všetkom fér hru.