V piatok ráno u nás stačilo sedieť na lavičke a pozorovať. Sledovať dianie, hmýrenie sa malých, stredných i tých najväčších ľudských bytostí, ktorých viedla urputná snaha slovami spútať tak multi-extra-tutti-intergalaktický pojem LÁSKA.
Už len samotný pobyt v takom ohraničenom priestore na nezainteresovaného diváka musel zákonite zapôsobiť – vyfarbiť jeho vlastné srdce neulapiteľnými farbami pocitov 🖍️✏️📨
Lístočkov bolo neúrekom. Vznikali úplne všade - na zemi, na laviciach, na stenách, v šatniach, na parapetách ... Písali sa tajným i verejným láskam, kamošom a kamoškám, kolegom i kolegyniam, upratovačkám, kuchárkam, mamičkám i tatinkom ...
Niekde v tom hemžení možno ležali odpovede na otázky ako „Aké množstvo lásky existuje na svete? Keď ju rozdám, minie sa mi? Ako ju nakreslím? Ako ju napíšem? Viem ju odmerať? Keď ju dám jednému, pre druhého neostane?“
Viete na ne odpovedať? Možno nie slovami, ale pocitmi – a tak by to malo predsa byť ❤️
Pokiaľ by Vás zaujímalo, koľko valentínok naši poštári napokon rozniesli, pozrite si naše 🎞️ video 🎞️.